HISTÓRIA A VÝVOJ NEMOCNICE
Od druhej polovice minulého storočia, až približne do r.1918 boli na mieste dnešnej Psychiatrickej nemocnice železité kúpele – táto časť Malých Karpát obsahuje rozličné nerasty, v tesnej blízkosti kúpeľov boli i antimónové bane. Keďže malebné prostredie tejto podhorskej vinohradníckej oblasti lákalo na odpočinok, kúpele boli výletným miestom pre obyvateľov okolia, ale aj Bratislavy. Posledný majiteľ, pán Lukáč v r.1924 z podnetu, ktorý sa už retrospektívne nepodarilo zistiť, keďže história to nezaznamenala, uzatvoril s vtedajším Ministerstvom zdravotníctva v Prahe zmluvu na hotelizáciu dlhodobo psychicky chorých ľudí. Spočiatku boli pacienti len muži, najprv na 130-tich, neskôr na 150-tich posteliach. Poplatok za pacienta na deň bol vtedy 21-23 korún.
V. r. 1938 prešli akcie kúpeľov do vlastníctva stavebnej firmy Frič z Bratislavy. Po dôkladnej renovácii bývalých baníckych maštalí bolo do prevádzky uvedené ženské oddelenie, jeho súčasťou sa stala aj ďalšia, ktorá dovtedy patrila hlavnému inžinierovi antimónových baní, čím sa zvýšil počet lôžok na 250.V prístavbe oddelenia boli ubytované ošetrovateľky, rehoľné sestry Rádu Vincentiek. Noví majitelia vybudovali aj spojovaciu cestu medzi mužským a ženským oddelením. Keďže ústav ležal na území vtedy ešte samostatnej obce Cajla (dnes súčasť Pezinka), medzi širším obyvateľstvom sa vžilo jeho pomenovanie “ústav na Cajle”, alebo jednoducho Cajla. Po obnovení ČSR sa v r.1947 dostala prevádzka nemocnice pod Povereníctvo zdravotníctva v Bratislave ako “Štátny liečebný ústav pre choroby mozgu”. V r.1950 mal ústav už 330 postelí a na podnet vtedajšieho riaditeľa, profesora Matulaya, bolo v r.1952 zriadené aj 20-posteľové pedopsychiatrické oddelenie.
V r.1957 dostáva liečebný ústav nový štatút – stáva sa Krajskou psychiatrickou liečebňou s 350 posteľami, od r.1961 sa pacienti liečia na piatich primariátoch. Po desiatich rokoch, roku 1962 pribúda 76 pedopsychiatrických postelí v novovybudovanom pavilóne pre deti a dorast. Pezinská liečebňa sa stáva najväčšou psychiatrickou liečebňou na Slovensku. Aby mohla plniť svoje poslanie ako si to vyžadovala moderná doba, bolo na návrh prof. Pogádyho v r.1970 založené Výskumné psychiatrické laboratórium, pracujúce najprv pri Výskumnom ústave humánnej bioklimatológie a neskôr pri Výskumnom ústave lekárskej bioniky. Súčasne bola v prízemí pôvodnej administratívnej budovy zariadená operačná sála pre stereotaktickú chirurgiu v spolupráci s Neurochirurgickou klinikou Dérerovej nemocnice v Bratislave.
V r.1971 vznikla výučbová základňa ošetrovateľskej starostlivosti v psychiatrii pri Ústave pre ďalšie vzdelávanie SZP v Bratislave (predchodca dnešnej SZU).
Vďaka profesorovi Pogádymu, ktorý obrovským úsilím presadil modernizáciu liečebne, bol v r.1976 položený základný kameň, za ktorým stojí dlhých sedemnásť rokov budovania novej psychiatrie. Po dokončení novej kotolne bol v r. 1980 otvorený nový pavilón ženských oddelení, v jeho prízemí bola spočiatku zriadená jedáleň pre zamestnanco; neskôr, po dostavaní stravovacieho pavilónu, bola prestavaná na výdajňu liekov. Výstavbou nového pavilónu sa uvoľnili priestory starého ženského oddelenia, ktoré po renovácii slúžili k liečbe pacientov závislých od alkoholu a iných psychoaktívnych látok, ako aj pacientov v séniu. Obe populácie si už dlhší čas vyžadovali špecializovaný prístup k liečbe, pretože ich dovtedajšie začlenenie na ženských a mužských primariátoch bolo neúnosné. Najprv boli rekonštruované staré ženské oddelenia a v r.1981 tu bolo vytvorené oddelenie pre systematickú dlhodobú odvykaciu protialkoholickú a protitoxikomanickú liečbu na 70 posteliach. Od r.1982 je v prevádzke rehabilitačno-vyšetrovací komplex s prijímacou ambulanciou, archívom, kompletným rehabilitačno – fyziatrickým vybavením, telocvičňou a saunou, s biochemickým a hematologickým laboratóriom, pracoviskami EEG,RTG a EKG a špecializovanými ambulanciami (interná, neurologická, urologická, očná, gynekologická, zubná). V tomto trakte sa nachádzalo aj Oddelenie informačných technológií a Katedra psychiatrického ošetrovateľstva pri SZU. V tom istom roku bol otvorený nový administartívny pavilón, so spoločenskými priestormi, zasadacou sálou, lekárskou a pacientskou knižnicou, nadväzujúci spojovacou chodbou na vyšetrovací pavilón. Po vybudovaní novej slobodárne sa opäť uvoľnili priestory, ktoré sa znovu zrekonštruovali a v r.1984 tu bolo zriadené interné oddelenie pre somaticky chorých psychiatrických pacientov s 20 posteľami. Do tohoto oddelenia bol spočiatku vsunutý 45-posteľový ordinariát pre gerontopsychiatrických pacientov nad 65 rokov, s dôrazom na geriatrické programy. Neskôr sa ordinariát reštruktuoval na samostatný primariát so 60 posteľami. Vzápätí bola upravená a renovovaná bývalá administratívna budova, v ktorej sa najprv v r.1984 zriaďuje Centrum pre výskum mentálneho zdravia s 20 lôžkami, ktoré však po r.1989 prestáva plniť svoje poslanie, preto bolo v pavilóne po ďalších úpravách v r.1991 vytvorené psychoterapeutické oddelenie. V r.1985 bol odovzdaný do prevádzky stravovací pavilón – jedáleň pre zamestnancov, kuchyňa a potravinový sklad.. V r.1991 sa presťahovali do nového pavilónu aj pacienti mužských oddelení a po dokončení práčovne a šijacej dielne (1993) sa zavŕšila druhá éra výstavby. V sedemdesiatych rokoch sa zlepšili podmienky pre ubytovanie zamestnancov vystavaním slobodárne, a tromi služobnými bytmi. V areáli nemocnice je futbalové a volejbalové ihrisko, tenisový kurt, dva skleníky, garáže pre autopark, dielne pre údržbu a sklady. V r.1994 bola dobudovaná kaplnka, ktorá je k dispozícii pre pacientov a kde sa pravidelne konajú bohoslužby.
V súlade so sociálnymi a politickými zmenami po roku 1989 a reformou psychiatrickej starostlivosti bolo zámerom nasledujúceho riaditeľa Pavla Černáka dostať psychiatriu do rovnocennej pozície s ostatnými medicínskymi odbormi, čo sa podarilo okrem iného aj získaním štatútu Psychiatrickej nemocnice v r.1994.
1.2.1995 bola liečebňa premenovaná na počesť významného francúzskeho lekára a prvého reformátora v oblasti psychiatrie na Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela.
V r. 2005 bola nemocnica rozhodnutím ministra zdravotníctva zlúčená s Fakultnou nemocnicou Bratislava.
1.3.2006 nemocnica opätovne získala pôvodný štatút samostatného právneho subjektu.
NEMOCNICA DNES
Pinelova nemocnica poskytuje špecializovanú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť (diagnostiku, psychodiagnostiku, liečbu, psychoterapiu a rehabilitáciu) dospelým pacientom s psychickými poruchami (psychózy, neurotické reaktívne stavy vyžadujúce intenzívnu psychoterapiu, psychosomatické poruchy, gerontopsychiatrické poruchy, sexuálne poruchy, ako aj závislosti od všetkých psychoaktívnych látok).
Pacienti sú prijímaní na oddelenia podľa veku, diagnózy a pohlavia. Nemocnica má 6 klinických pracovísk: II. PK SZU MO, II.PK SZU ŽO, GPK SZU, KDZ SZU, PsK FzaSP TU, NPK SZU a Rehabilitačno-fyziatrické oddelenie.
V súčasnosti je kapacita nemocnice 480 lôžok, z celkového počtu 336 zamestnancov je 219 zdravotníckych a 117 nezdravotníckych pracovníkov. Liečime pacientov z Bratislavy, okolitých okresov Pezinok, Malacky, Senec, Trnava, Dunajská Streda, ale v prípade potreby aj pacientov z ostatných regiónov Slovenska. V minulom roku bolo odliečených 3000 pacientov s priemernou ošetrovacou dobou 42 dní. Približne 41 % pacientov bolo z Bratislavy, 16 % z okolitých okresov a 43 % z ostatných regiónov.
Hlavným cieľom top manažmentu a všetkých zamestnancov je poskytovanie kvalitnej liečby v súlade s najaktuálnejšími vedeckými poznatkami, ľudskými právami a rešpektom voči každému individuálnemu pacientovi.
Ambulancie pre verejnosť:
- Psychiatrická ambulancia pre dospelých II.
- Ambulancia všeobecneho lekára pre dospelých
- Rádiodiagnostické oddelenie
- Ortopedická ambulancia
- Neurologická ambulancia
- Interná ambulancia
- Gynekologická ambulancia